Niekto múdry si to spočítal. Dobre zrátal počty možných umiestnení detských ihrísk a možné zisky, ktoré z toho plynú.
- Počet obcí
- Počet miest a v závislosti od ich veľkosti aj počet sídlisk v nich
Suma sumárum ohromujúce množstvo. Tie isté obce a mestá so sídliskami tu boli ale už celé roky.
Až teraz sa ale celkom isto vytvoril vhodný legislatívny rámec a zaistilo sa čerpanie z prostriedkov Európskej únie práve na výstavbu týchto zariadení.
Tí čo mali informácie vopred sa nato riadne pripravili, oslovili dedinky, mestečká, mestá a biznis mohol rásť.
Vždy je totiž „zdárne“ podnikanie výsledkom predošlých včasných informácií a zachytenia počiatočného nadšenia pre realizovanie takýchto vecí.
Keď sa pozriem dnes na mestečká a dedinky a vidím to množstvo detských ihrísk , tuho rozmýšľam, či toho nie je až priveľa.
Málokedy ich totiž vidím využité. Väčšina rodinných domčekov na vidieku už má v svojich záhradách:
- Bazény
- Preliezky
- Trampolínu
- Pieskovisko
Na tých obecných sa nehrá nikto. Využili sme peniaze z eurofondov teda efektívne ? Nebolo vhodnejším riešením postaviť nové ihrisko, požiarnu zbrojnicu, alebo kultúrny dom ?
Všetko robíme hurá systémom. Ak detské ihriská- tak v každej malej obci, ak zatepľovanie škôl- tak v každej oblasti, ak označovanie turistických atrakcii- tak na každom kroku …
Prečo? Iba podnikanie vo veľkom prináša niekomu požadovaný zisk. To čo je typické pre jednotlivé regióny a čo by sme ale mali zvýrazniť- je asi málo lukratívne.
Čoraz viac kopírujeme mestá a dediny na západ od nás a zabúdame na to naše, regionálne- to čo jediné:
- pritiahne k nám turistov
- urobí nám dobré meno
Iba v jedinečnosti je totiž krása. Iba niečo naše- špecifické pre naše regióny- nám dokáže prilákať ľudí zo Slovenska aj z okolitých krajín. Áno, je podstatne zložitejšie vymyslieť niečo osobité, naše, regionálne a zároveň to vedieť aj zrealizovať a spropagovať.